Čo musí byť na štítku môjho produktu?

Meno, adresa a varovanie musia byť na etikte

Na etikte (alebo na balení, alebo v priloženom dokumente, ak je samotný produkt príliš malý) musia byť vo väčšine prípadov meno alebo značka výrobcu, poštová adresa, na ktorej je dostupný, spôsob identifikácie produktu (typ, číslo šarže alebo sériové číslo) a varovania či bezpečnostné pokyny, ktoré patria k produktu. Táto povinnosť patrí výrobcovi, ako to opisuje článok 9 Nariadenia (EÚ) 2023/988. A tu je tá prekvapenie, ktoré väčšina podnikateľov nepozná: kto predáva produkt pod vlastným menom alebo značkou, považuje sa sám za výrobcu — aj keď bol produkt vyrobený inde a má na ňom len vlastné logo, alebo bol podstatne upravený. Kto to robí, má teda povinnosť označovania z článku 9, nie ľahšiu úlohu distribútora.

Dovozca, ktorý uvádza na trh produkty zvonka EÚ, skontroluje, či je toto etiketovanie už k dispozícii a či je úplné, a pridal svoje meno a adresu (článok 11). Distribútor — kto jednoducho ďalej predáva produkt od výrobcu alebo dovozcu z EÚ bez toho, aby na ňu nalepil vlastnú značku — nemá túto povinnosť: skontroluje len, či je etiketovanie prítomné, bez toho, aby ho musel sám spracovať. Jazyk varovní nasleduje spotrebiteľa, nie predávajúceho: na Slovensku je to slovenčina, v Nemecku nemčina, a v Belgicku nemčina, francúzština alebo holandčina podľa jazykového regiónu — webový obchod, ktorý obsluhuje celé Belgicko, má preto v praxi potrebu dvoch jazykových verzií.

Toto vyplýva z článkov 9 a 11 nariadenia

Obsah etiketovania a rozdelenie úloh za ním sú uvedené v článku 9 (výrobca) a článku 11 (dovozca) Nariadenia (EÚ) 2023/988. Aký jazyk musia mať varovania, je v každom členskom štáte určený na základe jazyka spotrebiteľa tam.